Najstaršia zmienka o dudinských prírodných minerálnych prameňoch pochádza z roku 1551. V 18. storočí sa už spomínajú prameňové jazierka a liečivý účinok vody na črevné a očné ochorenia. Stávajú sa predmetom vedeckého bádania odborníkov - geológov, chemikov, lekárov, ale aj záujmu obchodníkov a podnikateľov. Podrobný chemický rozbor vody z roku 1972 stanovuje typ vody: prírodná liečivá, strednemineralizovaná, hydrouhličitanovochloridová, sodno vápenatá, uhličitá, sírna voda, vlažná, hypotonická. Indikovaná je hlavne proti chorobám pohybového ústrojenstva a proti nervovým chorobám. Úspešná je aj liečba srdcových a cievnych chorôb, vysokého krvného tlaku, niektorých kožných a ženských chorôb a chorôb dýchacích ciest.
V Dudinciach sa nachádza sústava malých, do zeme vyhĺbených kamenných jám, známych tiež pod názvom rímske kúpele. Pravdepodobne však ide iba o jamy na máčanie konopí, na Merovskom kameni, ktorým bola z nevedomosti prisúdená funkcia rímskych kúpeľov. Močidlá boli kedysi dávané do prenájmu a obec Merovce tým získavala peniaze. Boli vytesané do ľahko opracovateľného travertínu. Časť bola vytesaná aj do hliny. V hlinených jamách sa však minerálna voda bohatá na vápnik vyzrážala na stenách a tak tiež budia dojem travertínových jám. Jamy boli tiež používané ako bazéniky, hlavne v letnom období (ako ľudové kúpele) až do najnovších čias.
